Dvadsiate roky tohto storočia môžu priniesť pre bratislavskú dopravu významný dopravný projekt, v ktorý sme dúfali už na začiatku storočia. O čo ide?
Je všeobecne známe, že do Bratislavy chodí za prácou skoro štvrť milióna ľudí. Ďalších 50.000 študentov tu študuje na vysokých a strených školách a to nerátame turistov a tých, čo cestujú do mesta za nákupmi. Mnohí prichádzajú autami a autobusmi, no postupne narastá vlaková doprava. Ide o pozitívny jav. No tá má aj svoje úskalie. Mnoho cestujúcich vystupuje na Hlavnej železničnej stanici. Tá ale nie je kapacitne pripravená na taký nápor cestujúcich. Rovnako, prestup na prostriedky MHD je dnes už mierne komplikovaný. Nehovoriac o tom, že okolie stanice malo v minulosti prejsť veľkou zmenou. Námestie sa malo premeniť na obchodno-staničný komplex, no nakoniec z toho vzišiel len nepríjemný spor medzi mestom a developerom.
V súčasnosti svitá na lepšie časy. Priestor bývalej stanice Bratislava – Filiálka sa pravdepodobne v najbližších rokoch premení na novú centrálnu stanicu mesta. Pôvodne sa tomu malo stať už pred pár rokmi, keď výstavba stanice bola plánovaná ako súčasť európskeho dopravného projektu TEN-T 17. Šlo o veľmi ambiciózny projekt. Prepojenie Paríža – Štrasburgu – Viedne a Bratislavy rýchlovlakom TGV. Pričom „konečnou“ stanicou u nás mala byť práve Bratislava – Filiálka. A aby krásnemu projektu nebolo málo, v Petržalke sa mali vlaky zapustiť do tunela, ktorý mal smerovať popod Dunaj a cez Staré mesto až k novej podzemnej stanici. Na projekt bolo vyčlenených 500 mil. € z európskych fondov a mali byť využité v programovacom období 2007 – 2013. Keďže sa ale projekt nestaval ani na strane Francúzska či Rakúska a aby financie „neprepadli“, investovalo sa do rekonštrukcie Starého mosta či došlo k zakúpeniu nových vozidiel MHD.
Dnes pravdepodobne svitá na lepšie časy. Ministerstvo dopravy a výstavby SR hľadá peniaze na výstavbu stanice z Fondov obnovy EÚ. Kladné stanovisko k projektu má aj Bratislavský samosprávny kraj či Magistrát. Cestujúci do mesta by získali modernú železničnú stanicu v širšom centre Bratislavy s rýchlym napojením na MHD.
Navyše, naskytá sa nám aj príležitosť, ktorá prichádza len málokedy. Pokiaľ by šlo o podzemnú železničnú stanicu, nasledovať by mohol podzemný železničný tunel pod Starým mestom. Smerovať by mohol smerom do Petržalky (so stanicami na novej autobusovej stanici či v blízkosti novej budovy SND) či s rozvetvením smerom na letisko M. R. Štefánika (so stanicou v blízkosti Nemocnice Ružinov). Ide o jedinečnú príležitosť ako prepojiť hlavné dopravné uzly v Bratislave a naučiť využívať železničnú dopravu obyvateľov mesta a tých, čo dochádzajú za prácou a oddychom.
Podobné mestské tunely pre vlaky zvažujú dnes aj iné mestá v strednej Európe. V Česku to je Praha a Brno, v Maďarsku Budapešť, v Poľsku Lodž či v Rakúsku Salzburg. Pričom ide o mestá od 150.000 obyvateľov (Salzburg) až po 1,8 milióna (Budapešť). Varšava už podobný železničný tunel má aj s podzemnou hlavnou stanicou. Využitie hustej siete železníc je výsadou mnohých veľkých miest. Častokrát supluje rolu metra, pretože ide o bezkolízny dopravný systém.
Budúcnosť prepojenia prímestskej a mestskej dopravy je v železniciach. Naše hlavné mesto má možnosť vybudovať novú, potrebnú železničnú stanicu. S príležitosťou prepojenia sa na nový či nové železničné tunely. A jeho využitím pre potreby MHD.
Zdroj: redakcia prestupujeme.sk
