Prinášame prvý veľký rozhovor o doprave a ekológii. S predsedom BSK Jurajom Drobom sme sa rozprávali o cyklotrasách, regionálnej autobusovej, železničnej i lodnej doprave, o opravách ciest či o elektromobilite.
Ste veľkým popularizátorom cyklotrás v bratislavskom kraji. Ako ste vy spokojný so súčasným stavom?
Na území kraja máme približne 1100 kilometrov cykloturistických trás, ktorých značenie spravuje Bratislavský samosprávny kraj. Empirické skúsenosti z terénu aj dáta z cyklosčítačiek potvrdzujú nárast počtu cyklistov. Jednoducho bicyklovanie sa teší veľkej obľube. Rezervy však máme v tzv. cyklodopravných trasách. To sú najmä vnútromestské cyklochodníky, ktoré slúžia na dopravu do práce, alebo do školy. Tie pribúdajú tiež, ale oveľa pomalšie, pretože ich budovanie spomaľuje zložité vysporiadavanie pozemkov aj priestorové limity v uliciach miest.
Sú nejaké miesta, ktoré by ste chceli pokryť?
Dlhodobým cieľom je vybudovať cyklistické radiály, ktoré budú spájať mestské časti Bratislave s centrom. V rámci obcí by zase malo ísť o cyklistické spojnice mimo hlavných cestných ťahov. Skrátka bezpečné cyklotrasy, kde sa nebudete báť ísť ani s malým dieťaťom.
V rámci integrovanej dopravy sa dlhodobo rozpráva o zosúladení vlakových a autobusových spojov. Tak, aby obyvatelia vedeli prestúpiť z jedného spoja do druhého. Do určitej miery to však spomalila situácia s COVID-19. Aký je súčasný stav?
Zmenou cestovných poriadkov v auguste 2018 došlo k dopravnej optimalizácii v BSK. Zaviedli sa integrované taktové cestovné poriadky nadväzujúcich na železničnú dopravu a nastalo aj navýšenie počtu spojov. Pribudlo 37 autobusov, čím sa ich počet zvýšil na 272. Ročne prímestská doprava prepravila pred koronakrízou až 12 miliónov cestujúcich, pričom v pandemickom roku 2020 počítame s poklesom na cca 8,5 milióna.
Popri železničných staniciach v kraji vznikli nové záchytné parkovacie miesta pri železničných staniciach. Stretla sa táto myšlienka s pochopením? Ako sú tieto parkoviská vyťažené?
Podstata týchto parkovísk spočíva v tom, že doma nasadnete do auta, odveziete sa na železničnú alebo autobusovú stanicu, tam odstavíte svoje vozidlo a ďalej už pokračujete verejnou dopravou. Ide o efektívne a ekologické riešenie, ktoré prináša pozitíva na všetkých frontoch: šetrí sa tým životné prostredie, znižujú sa dopravné zápchy a neraz je to pre cestujúcich aj lacnejšie. Kým za volantom ste v neustálom strese, vo vlaku alebo v autobuse si môžete čítať noviny, odpisovať na e-maily alebo jednoducho spať. Donedávna sa zdalo, že systém záchytných parkovísk a prestupných terminálov môžeme vidieť len v zahraničí. Dnes je situácia iná. V kraji je takýchto parkovísk už päť a budú pribúdať ďalšie.
Približne pred rokom ste avizovali pozitívne zmeny v rámci regionálnej autobusovej dopravy. Či už išlo o modernizáciu vozového parku, zefektívnenie služieb či výber dopravcu. Čo sa za uplynulý rok podarilo?
V apríli 2020 sme na BSK vypísali verejnú súťaž na poskytovanie služieb prímestskej autobusovej dopravy vo verejnom záujme na obdobie desiatich rokov, t. j. od jesene roku 2021, keď sa končí zmluva so súčasným dopravcom Slovak Lines. Víťazný dopravca odjazdí ročne 14,5 mil. kilometrov na 62 linkách. Pre vysoký komfort našich cestujúcich žiadame o dodržiavanie technických a prevádzkových štandardov IDS BK vo vozidlách, t. j. – klimatizácia, wifi, nízkopodlažnosť, ako aj nové moderné označníky zastávok v celom regióne.
Negatívny trend v tržbách kvôli pandémií doliahol aj na dopravcu Slovak Lines. Ako sa vám darí vykrývať tieto straty?
V prípade regionálnej dopravy došlo k výraznému výpadku počtu cestujúcich, čo sa podieľa aj na výraznom poklese tržieb. S koronakrízou prišli navyše mimoriadne výdavky na čistenie vozidiel, plastové závesy oddeľujúce vodiča od cestujúcich či nákup ochranných prostriedkov a podobne. Spoločnosť Slovak Lines počas roka dokázala nielen meniť svoje výkony doslova zo dňa na deň, ale aj pracovať na zefektívňovaní procesov, vrátane úpravy organizačnej štruktúry. Nastala úprava režimu prímestskej dopravy na prázdninový alebo víkendový režim, ktorý výrazne znižuje náklady na prevádzku. Regionálny dopravca v rámci organizačných zmien znížil počet administratívnych zamestnancov a obmedzil vyplácanie časti variabilnej zložky mzdy. Časť výpadkov tržieb hradí štát, to však ani zďaleka nestačí.
V rámci cestnej dopravy je veľkým problémom nedostačujúca kvalita niektorých ciest či mostov. Ako sa vám darí vysporiadať sa s týmto problémom?
Župná cestárska spoločnosť sa stará o 512 kilometrov regionálnych ciest. V ostatných troch rokoch sme realizovali viacero rekonštrukcií, pričom okrem bežných prevádzkových opráv robíme aj rozsiahle obnovy veľkých úsekov. Pribudol napríklad kruhový objazd v Novej Dedinke, revitalizovali sme cestu v Čiernej Vode, ale aj dlhodobo preťaženú cestu okolo logistických centier na trase Senec – Viničné – Pezinok. Opravili a otvorili sme rokmi zanedbanú cestu Rohožník – Malacky a zrevitalizovali prístupové cesty pred nemocnicou v Malackách a v Rohožníku. Opravili sme 40 rokov nedotknutú cestu Láb – Jakubov. Vozovku sme rekonštruovali aj v Modre. Čo sa týka regionálnych ciest, osobne za najdôležitejší krok považujem prevzatie úplnej vlastníckej a manažérskej kontroly nad cestárskou spoločnosťou Regionálne cesty Bratislava, ktorú v minulosti de facto kontroloval súkromný minoritný akcionár. V októbri župné zastupiteľstvo schválilo vznik novej cestárskej spoločnosti – Regionálnej správy ciest Bratislavského samosprávneho kraja, a. s. Verím, že vďaka tomu dokážeme vybudovať modernú cestársku spoločnosť na úrovni 21. storočia.
V bratislavskom kraji je málo využívaná lodná doprava. Či už ide o rieku Dunaj alebo Morava. Vzniklo viacero projektov a nápadov o jej prepojení či už v rámci BID alebo pre rekreačné účely. Viete nám priblížiť, aký je váš pohľad?
V nedávnom období opätovne ožil projekt Dunajbus, ktorý by zabezpečoval spojenie Bratislavy a Gabčíkova so zastávkami vo viacerých obciach. Projekt prešiel minulý rok revíziou a aktuálne diskutujú všetky zainteresované subjekty vrátane BSK o tom, ako by mohol byť financovaný. Faktom je, že lodná doprava má na Slovensku stále nevyužitý potenciál a najpripravenejšou riekou je Dunaj.
Ste veľkým fanúšikom elektromobility. Do akej miery vie podľa vás pozitívne vplývať BSK na jej rozvoj?
Pred desiatimi rokmi by sme si povedali, že elektromobilita je vízia veľmi vzdialenej budúcnosti, dnes to nie je nič nezvyčajné. Elektromobil má veľmi dobré jazdné vlastnosti, je nehlučný, neprodukuje žiadne škodlivé plyny. Výrazne lacnejšia je aj jeho prevádzka a servis. V minulom roku 2020 bolo podľa štatistík ministerstva hospodárstva na Slovensku registrovaných 1582 klasických batériových elektromobilov a 1021 plug-in hybridov. Pre porovnanie, v roku 2015 bolo elektromobilov 224 a hybridov 86. Počet nabíjacích staníc presiahol 500. Nie je to veľa, ale počet rastie veľmi rýchlo. Ukazuje sa, že elektromobilita môže byť alternatívou k nadmernému znečisteniu ovzdušia vo veľkých mestách, Bratislavu nevynímajúc. Práve v hlavnom meste Slovenska najviac exhalátov v ovzduší pochádza z dopravy. Samozrejme, stále je tu otázka vplyvu batérií na životné prostredie a tiež ich ceny. To sa ale tiež mení. Zvyšuje sa dojazd elektromobilov a klesá aj ich cena.
Zdroj: redakcia prestupujeme.sk
