Výročná medzinárodná súťaž nadácie Jacques Rougerie podporuje vývoj vizionárskych biomimetických architektonických projektov nachádzajúcich sa vo vesmíre, v mori a tých, ktoré sa zaoberajú problematikou zvyšovania hladiny morí a oceánov. Tentokrát sa na ňom preslávila aj rodáčka z okolia Senca.
Cieľom súťaže je podporiť spoluprácu medzi dizajnérmi a vedcami, ktorí poskytujú kreatívne riešenia v rámci environmentálnych výziev. Z každej kategórie je vybraný víťaz, ktorý získa cenu Grand Rix za architektúru a inováciu.
Francúzsky inštitút udelil vizionárskemu projektu „8. kontinent“ cenu Grand Prix za rok 2020. Projekt slovenskej dizajnérky Lenky Petrákovej je prototypom zariadenia na čistenie oceánu. Je navrhnutý tak, aby vyriešil jeden z najpálčivejších problémov planéty – plastový odpad v oceánoch.
Samotná dizajnérka k tejto problematike dodala, že oceány patria k oblastiam, ktoré aj napriek tomu, že nikdy nevideli človeka, pociťujú účinky ľudských aktivít. Znečistenie morskými plastmi ovplyvnilo najmenej 267 druhov.
Globálne sa ročne dostanú do oceánu milióny ton odpadu. Kvôli oceánskym prúdom sa plastový odpad zhromažďuje v konkrétnych oblastiach. Jednou z nich je „The Great Pacific Garbage Patch“, respektíve 8. kontinent. Je miestom navrhovanej stanice, ktorá zhromažďuje plastové zvyšky z povrchu vody.
Garbage Patch pokrýva asi 1,6 milióna metrov štvorcových v severnom Tichom oceáne.
- kontinent na tomto mieste zhromažďuje plastové zvyšky a rozloží ich na recyklovateľné materiály.
Lenka hovorí o tom, že hoci ide o doposiaľ nevytvorený projekt, nestráca nádej, pretože všetko, čo si jeden dokáže predstaviť, iný dokáže realizovať. Predstaviť si čistejšiu, environmentálne udržateľnejšiu budúcnosť a spôsoby, ako ju dosiahnuť technickými, architektonickými i umeleckými výtvormi, ktoré ľuďom otvoria brány k lepším zajtrajškom, je hlavnou ideou projektu.
Štruktúru tvoria vzájomne prepojené budovy v tvare okvetných lístkov stojace na chápadlových plošinách.
Stanica je rozdelená na 5 zón, z ktorých každá slúži na konkrétny účel:
- bariéra, v ktorej sa zhromažďuje odpad a zhromažďuje prílivová energia,
- zberač, v ktorom sú odpady triedené, biologicky odbúravané a skladované v zbernom zariadení,
- skleníky, v ktorých sa rastliny pestujú hydroponicky (pestovanie bez pôdneho substrátu),
- výskumné a vzdelávacie centrum, kde vedci skúmajú morské prostredie,
- obytné miestnosti s podpornými zariadeniami.
Objekt spája výskumné a vzdelávacie zariadenie s recyklačným centrom oceánov. Projekt využíva morské vedy a poznatky na predstavenie čoraz viac znepokojujúcejšej stránky morského prostredia, a to nie ako nového fenoménu, ale ako výsledok stáročných interakcií človeka a oceánu.
Plávajúca stanica je sebestačná vďaka získavaniu prílivovej energie (pomocou turbín pod vodou) a solárnym panelom. Jednotky na odsoľovanie vody premieňajú morskú vodu na využiteľnú pitnú vodu pre potreby človeka a zavlažovanie plodín. Budova je navrhnutá tak, aby umožňovala priechod vzduchu, čo ju robí odolnejšou voči silnému oceánskemu vetru.
Zdroje: archdaily.com, euronews.com
