Vodík je označovaný ako alternatíva k nákladnej elektrifikácii. Táto forma energie je považovaná za kľúč k budúcnosti čistej energie, a to najmä preto, že je možné ju vyrobiť z rôznych zdrojov energie. Bude sa budúcnosť vodíkových vlakov týkať aj našej malebnej krajiny?
Výskumy uskutočňované v rámci vývoja tejto energie sa prv zameriavali na automobilový priemysel. Autá na báze uhľovodíkov sú významným zdrojom znečisťovania ovzdušia, kým vozidlá na palivové články na vodíkový pohon produkujú nulové emisie.
V uplynulých rokoch sa tento proces čoraz častejšie skloňuje aj v železničnej doprave. Je teda produkcia vodíka trvalo udržateľná?
Aké sú náklady na produkciu vodíka?
Vodík je možné vyrábať rôznymi spôsobmi. Termochemické procesy využívajú na uvoľnenie vodíka z organických materiálov, akými sú fosílne palivá či biomasa, tepelné a chemické reakcie. Aj mikroorganizmy, ku ktorým patria baktérie a riasy, môžu produkovať vodík pomocou biologických procesov.
Aktuálne je na výrobu 1 kW vodíka potrebných 3 kW energie. Pokiaľ tento proces nie je úplne spätý s úplne obnoviteľnou energiou, nie je to veľmi „zelené“. Mnohí odbornící to považujú za technologickú výzvu.
Podľa analýz by náklady na vodík mohli do roku 2030 klesnúť na 1,40 USD za kilogram v porovnaní s dnešným cenovým rozpätím 2,50 až 6,80 USD za kilogram. Do roku 2050 by kilogram obnoviteľného vodíka mohol klesnúť na 80 centov, čo je priamo úmerné cene zemného plynu
Na akej báze fungujú vodíkové vlaky?
Vodíkový vlak je plne vybavený palivovými článkami. Práve tie vyrábajú elektrickú energiu za pomoci zlučovania kyslíka a vodíka. Emisiami celého procesu je voda s parou. V prípade, že je zaznamenaný nadbytok energie, tak tá je uskladnená v akumulátoroch na palube vlaku.
Alternatíva k elektrifikácii
Veľkou výhodou vodíkových vlakov je, samozrejme, to, že tento typ pohonu by umožnil vyhýbanie sa elektrifikácii železničnej trate. Polovica železničných tratí EÚ dnes nie je elektrifikovaná a sú prevádzkované dieselovými vlakmi, ktoré sú zodpovedné za znečistenie ovzdušia či hluk.
V niektorých prípadoch môžu byť dieselové vlaky prevádzkované aj na elektrifikovaných častiach aspoň čiastočne elektrifikovaných tratí. Medzi také vlaky patria regionálne osobné vlaky alebo posunovacie lokomotívy.
Podľa Európskej komisie majú vodíkové vlaky v krátkodobom horizonte potenciál stať sa nákladovo konkurencieschopnými s vlakmi na dieselovom pohonone.
V súčasnosti sú známe už aj projekty týkajúce sa vodíkových vlakov naprieč Európou. V Holandsku jazdil na trase dlhej 65 km model Coradia iLint. Táto krajina je tak druhou krajinou v Európe, kde sa vlak osvedčil ako riešenie bez emisií pre neelektrifikované železničné trate.
Budú aj na Slovensku vodíkové vlaky?
Ministerstvo dopravy a výstavby SR zatiaľ neuvažuje o tom, aby sa pripojilo k tejto ekologickej výzve, ktorá by obnovila železničný park vlakmi, ktoré sú na vodíkový pohon.
Problémom sú podľa nich financie, zabezpečenie obsluhy a nemenej náročným procesom je podľa nich aj ukotvenie bezpečnostných parametrov, ktoré sa líšia od elektrických či motorových vlakových súprav.
Ide skôr o tému budúcnosti, preto bude rezort dopravy sledovať využitie tohto typu súprav a aj to, či pôjde o optimálnu cestu do budúcna.
Zdroj: grist.org, webnoviny.sk
