Green School International je nový prístup k školskej dochádzke, pri ktorom tradičné školské predmety idú bokom v prospech holistického vzdelávacieho programu. Dôraz sa kladie viac na to, aké metódy vyučovania sú medzi žiakmi preferované a životné prostredie je strediskom učenia.
Od rodín týchto študentov sa žiada, aby sa presťahovali a stali sa súčasťou komunity na akademickej pôde namiesto toho, aby svoje deti poslali preč z domu, obvykle to býva internátna škola. Škola poskytuje priestor (co-learning hub) rodičom – často digitálnym nomádom alebo rodičom, ktorým povaha práce dovoľuje pracovať z ktoréhokoľvek miesta.
Prvou školou, ktorá sa otvorila, bola „Green School“ na Bali v Indonézii, ktorá získala podporu aj od generálneho tajomníka OSN, Ban Ki-moona. Druhou bola „Zelená škola“ na Novom Zélande umiestnená na základni Mount Taranaki na starej mliečnej farme.
Očakáva sa otvorenie ďalších dvoch škôl – jednej v Mexiku a druhej v Južnej Afrike. Následne sa vytvoria aj európske pobočky.
Generálny riaditeľ Zelenej školy na Novom Zélande, Chris Edward, je pedagóg s viac ako tri desaťročiami skúseností. Snaží sa žiakom poskytnúť priestor, ktorý ich nasmeruje k životu, ktorý je šetrnejší k životnému prostrediu.
Edward dúfa, že vnesie pocit empatie do tejto náročnej doby. Vysvetľuje to na príklade s Ferrari. Tvrdí, že ak sa niekto premáva na Ferrari, tak je možné, že takýto človek mohol predať celý svoj majetok, len aby získal auto snov. Dodáva, že my, ľudia, nie sme v pozícii, keď máme ukazovať prstom na takéhoto človeka a kázať mu.
Edward jedným dychom dodal, že chce, aby sa študenti zelenej školy mohli prechádzať v koži iných ľudí. Hovorí o tom, že sme v binárnom veku, v ktorom sú veci polarizované a musíme sa vedieť vrátiť k civilizovanej diskusii. To neznamená, že človek nemôže byť radikálny, no musí vedieť, o čom hovorí a rozvíri tak inteligentnú diskusiu.
Tieto školy sa od tých tradičných líšia aj architektúrou. Škola na Bali je postavená z bambusu pochádzajúceho z miestnych zdrojov. Aj škola, ktorá sa nachádza v Novom Zélande používa organické materiály. Učebne sú umiestnené v niekoľkých budovách, ktoré sú rozložené na zelenom poli. Väčšina výučby je vonku.
Ide o zážitkové učenie, ktoré je zameranú na vzájomnú spoluprácu v komunite či spoluprácu so zvieratami alebo rastlinami
V centre pozornosti je filozofia „ako“ sa niečo naučiť, nie „čo“ sa učiť. A environmentalistika je vtlačená do čo najväčšieho počtu hodín bez ohľadu na predmet.
Edward argumentuje aj tým, že ostatné školy začleňujú udržateľnosť do svojich učebných osnov, napríklad v Taliansku, kde vláda ustanovila zmenu klímy ako povinný predmet. Môžu však urobiť ešte viac. Je presvedčený, že hodnoty Zelenej školy možno uplatniť v rôznych kontextoch. Stojí si za tým, aby bolo ľuďom umožnené to, aby už od malička chápali veci v reálnom svete.
Hnutie Zelená škola je nepochybne fantastický nápad. Študenti sa učením určite viac zabavia. A to je skutočne dôležité, pretože čím viac ich učenie baví, tým rýchlejšie absorbujú vedomosti. Aj keď nie na každom mieste môžu byť hodiny vonku, môžu si osvojiť prístup interaktívneho učenia, vďaka ktorému je takáto škola mimoriadne vzrušujúca.
Zdroje: euronews.com, stuff.co.nz
